Jadrová energetika je veľmi špecifická v porovnaní s ostatnými energetickými ale aj výrobnými odvetviami priemyslu a to skutočnosťou, že charakter prevádzkových nehôd predovšetkým svojim dopadom na okolité prostredie značne presahuje iné výrobné či energetické odvetvia priemyslu. Na jednej strane možno túto skutočnosť považovať za nevýhodu a to predovšetkým v tom, že jadrová energetika spadá pod množstvo dozorných inštitúcií, či už sú to štátne inštitúcie, predovšetkým Úrad Jadrového Dozoru Slovenskej republiky, ale aj množstvo medzinárodných kontrolných a dozorných orgánov ako napríklad IAEA (International Atomic Energy Agency – Medzinárodná agentúra pre atómovú energiu, WANO (The World Association of Nuclear Operators – Svetová asociácia prevádzkovateľov jadrových elektrárni) poprípade aj INPO (Institute of nuclear power operations – Inštitúcia prevádzkovateľov jadrových elektrárni). Táto zjavná nevýhoda má však na prevádzku a to predovšetkým z pohľadu prevádzkovej bezpečnosti veľmi pozitívny vplyv. Hlavným dôvodom prečo podobné inštitúcie vznikli je zabezpečenie maximálnej efektivity a prevádzkovej bezpečnosti v rámci mierového využitia jadrovej energie v celom svete a u všetkých prevádzkovateľov, bez ohľadu či prevádzkujú americký, ruský, kórejský, francúzky alebo čínsky reaktor.
Efektívny systém vzájomnej komunikácie v rámci celosvetovej jadrovej energetiky umožňuje okamžitú výmenu a informácie o všetkých vzniknutých udalostiach, kde súčasťou výmeny informácií je aj podrobná správa so zameraním sa na objasnenie koreňových príčin vzniku udalosti ako aj na súhrn prijatých opatrení. Zjednodušene povedané je to jeden z nástrojov ako sa učiť na chybách druhých a ako prijímať preventívne opatrenia v čase, kedy sú ešte efektívne a účinné. Snahou všetkých prevádzkovateľov jadrových elektrární je zabrániť akýmkoľvek nehodám, obzvlášť nehodám ako napríklad „Three Mile Island“, ktorá sa odohrala 28.3.1979 v USA, ale aj nehodám s rozsiahlymi následkami ako bola Černobyľská havária zo dňa 26.4.1986 na Ukrajine alebo naposledy Fukushima Daiichi, nukleárna nehoda ktorá bola spôsobená prívalovou vlnou tsunami 11.3.2011. A práve udalosti ako Three Mile Island a Černobyľ stáli za zrodom pojmu kultúra bezpečnosti. Tá sa postupne formovala a na základe prevádzkových skúseností a množstva udalostí sa vyvinula až do súčasnej verzie.
Ich cieľom je v spolupráci s odbornými znalosťami a kultúrou bezpečnosti konštantne vylepšovať bezpečnosť prevádzky a to prostredníctvom znižovania/eliminácie ľudských chýb a efektívneho riadenia, resp. prevencie vzniku neočakávaných udalostí.
Stratégia ľudskej spoľahlivosti má priamy súvis s prevenciou následkov ľudských chýb a ich dopadom na samotnú bezpečnosť zamestnanca ako aj bezpečnosť a integritu závodu.
Minimalizáciou úrovne opakovateľnosti (znižovaním pravdepodobnosti) a závažnosti (elimináciou následkov) udalostí podnietených pochybeniami sa znižuje riziko ujmy na zdraví, škodách na majetku a negatívnom vplyve na produkciu. Ak je riziko vzniku chýb na pracovisku systematicky znižované, znižuje sa úmerným spôsobom aj opakovateľnosť pochybení.
Kontroly znižujúce šance na vznik pochybení zahŕňajú využitie nástrojov ľudskej spoľahlivosti, no týkajú sa aj oblasti inžinieringu, administratívy, kultúry a dozorných činností. Súvislá forma riadiacej stratégie by mala znižovať opakovateľnosť a závažnosť vzniku udalostí predvídaním, prevenciou a zaznamenávaním už vzniknutých pochybení na pracoviskách a identifikáciou ako aj následnou elimináciou možných slabých stránok brzdiacich rozvoju efektivity a obranných mechanizmov prostredníctvom chýb a ich následkov.
Obranné mechanizmy sú zabezpečované už vo fáze úvodného plánovania jednotlivých systémov, konštrukcií a komponentov ako aj upravených ovládacích prvkov ako sú fyzické bariéry, prepojenia, kľúčové časti, tvarové ovládacie prvky, farebné rozlíšenie nastavenia, automatizácia a alarmy.
Prevencia chýb je viac-menej závislá od ľudí, či už na tom ktorý chybu zapríčinil, alebo na tom ktorý sa na jej vzniku podieľal.